Pondelok. Ráno. Vôňa čerstvo pokosenej trávy. Hneď sa nám lepšie kráča do škôlky.Môj syn stojí fascinovaný pohľadom na "profíkov" na kosačkách v akcii. Skrášľujú areál materskej školy.
Centrálna nástenka hovorí, že tento týždeň bude plný detskej radosti, od 30.mája do 3.júna. A v stredu, na MDD, hlási veľké prekvapenie. Čo to asi bude, tuším som zvedavejšia ako deti ?
Neskôr som pochopila, že témou je čosi viac ako len detská radosť. Črtali sa splnené detské sny.
Poobede ma syn vítal s "medaliou" /rozumej medailou / na hrudi. Bol na nej poník. Dostali ju všetky deti. Za odvahu, že na poníka "Princa" z farmy Humanita vysadli a a jyzdili na ňom. Aký bol krásny, aká bola jeho srsť jemnučká, a ako urobil "nehodu" na trávnik, tak to boli námety na celodenné rozprávanie.
V utorok sa spievalo a tancovalo. No a poobede prišla návšteva zďaleka. Divadelné predstavenie "Happy z Bratislavy" s názvom - Zvedavý sloník - , ktoré bolo prístupné aj pre rodičov, takže chytľavú melódiu sme si mohli pospevovať cestou domov dvojhlasne.
"Maminka, my budeme mať v škôlke kolotoč", prehlásil môj synček doma hrajúc sa s autíčkami a spievajúc si stále pesničku z poobedného predstavenia. Napadlo ma "Jasné miláčik, a ešte aj raketu, aj lietadlo....." a dalej som pokračovala v začatej práci. Drobček má bujnú fantáziu, že kolotoč...hahaha....
Opäť ráno. Streda. Opäť fascinovaný pohľad. Tentokrát aj môj. Na školskom dvore rozkladajú kolotoč. Nečakajte nejakú napodobeninu, riadny kolotoč, s koníkmi, autami, vláčikom, policajnými motorkami, drakom a ..... V duchu sa ospravedlňujem synovi, že som mu neverila. Tak toto je to veľké prekvapenie. To sa vážne vydarilo. Celý deń deti jazdili na kolotoči. Pani učiteľky ešte aj dážď dokázali prehovoriť, aby pôžitok z jazdy bol čo najväčší. Odchádzame zo škôlky hlboko popoludní, šťastní, vysmiaty a vyjazdení. Po šiestich jazdách aj najostrielanejšie deti hlásia - stačí- Bolo to skvelé!!!!!!
Vo štvrtok prišla do škôlky Mestská polícia. Deti mali možnosť sadnúť si do policajného auta, popozerať si výstroj aj výzbroj. A potom prišla ozajstná lahôdka. Zavládlo ticho, lebo na scénu prišli služobní psi. To, čo tí dokázali, bolo naozaj obdivuhodné. Veď chytiť zlodeja, nájsť schovaný predmet, na to treba poriadnu dávku odvahy aj disciplíny. Mám pocit, že môj syn zabúda ešte aj dýchať, keď mi o tom rozpráva. Musel to byť obrovský zážitok.
V piatok celá oslava vrcholí, pokračuje sa spevom a tancom, a nechýba ani sladká vychádzka na "balkénsku zmrzlinu"
A pýtate sa, ako sa toto všetko dá uskutočniť? Veľmi jednoducho, ak viete, že sny detí sa nemenia a ani pretechnizovaná doba, ani materiálny dostatok, niekedy až prebytok, nemajú vplyv na to, kedy sa detské oči rozžiaria.
Pýtala som sa pani učiteliek, ako ich napadla myšlienka s kolotočom, poníkom a ostatné aktivity. Odpoveď bola prostá : "Premýšlali sme, čo potešilo nás, keď sme boli deti "
A v tomto duchu a v prístupe je celý kolektív zamestnancov materskej školy. Všetci si tam pamätajú, že raz boli deťmi.
Milá pani riaditeľka, milé pani učiteľky, všetci zúčastnení, za všetky spokojné deti a rodičov Vám ďakujem
Mgr. Beáta Sklenárová - predsedníčka rodičovského združenia
viď fotoalbum - Týždeň detskej radosti...
